Provensálsky šarm v malebnom mestečku Cassis

Autor: Martin Baran | 30.11.2014 o 4:00 | (upravené 30.11.2014 o 4:20) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  945x

Provence. Je to miesto, kam chodia dovolenkovať celebrity zo všerkých kútov sveta. Je to kúsok pevniny, ktorá nám svojou atmosférou rozmaznáva myšlienky a dáva príchuť nie len francúzskej prímorskej kuchyne ale svojim blahom nás ponorí pod hladinu svojej výnimočnosti a nenechá nás odísť bez toho, aby sme si to nepriznali. Bienvenue au paradis

 

Stredomorské počasie, krásna príroda, biele útesy a tyrkysová farba mora. To sú moje zážitky na francúzske mestečko Cassis. Kontrasty, ktoré boli akoby z plátna impresionistov prenesené na francúzske pobrežie. Pri menách ako Pablo Picasso, Henri Matisse alebo Marc Chagall si každý milovník umenia predstaví umelecké skvosty, ktorých ceny sa v súčasnosti na tých najprestížnejších aukciách Sotheby's alebo Christie's šplhajú k niekoľkým desiatkam miliónov dolárov a dodávajú tomuto výnimočnému miestu zvláštne podmanivú atmosféru, ktorú si hádam zamiluje každý.

Keď som 17. augusta tohto roku zavítal do Los Angels County Museum of Art (LACMA) v USA, otvorili sa mi pomyselné dvere k spomienkam na Provence. Boli to presne tri roky, kedy som na juh Francúzska zavítal po prvý krát. Výstava s názvom: Expesionizmus v Nemecku a Francúzsku: Od Van Gogha po Kandinského                                                       (otvorená od 8. júna do 14. septembra 2014) bola nádherným zážitkom.                                                Rovnako ako moje spomienky na Provence. 

Cassis je malým mestečkom,ktoré sa nachádza v oblasti južného Francúzska, 20km od Marseille, patriacim do známeho regiónu Provence Alpes Côte D'Azure. Cassis je populárnou turistickou destináciou a je preslávený predovšetkým svojimi útesmi (falaises) a chránenými zátokami nazývanými calanques. V kameňolomoch tohto miesta sa už od stredoveku ťažil kameň, ktorý bol použitý na podstavec pre sochu Slobody v New Yorku. Ťažbou tohto kameňa sa mohla narušiť výnimočnosť prírody a tak sa od 20. storočia kameň v Cassis neťaží. 

Toto malebné mestečko mi učarovalo až tak, že na druhý deň som sa rozhodol kúpiť si olejové farby a tiež plátno, aby som si mohol zväčniť jeden z pohľadov, do ktorého som sa zamiloval. Táto olejomaľba ostala nedokončená (ako je naľavo vidieť), čo mi pripomína, že do Cassis sa ešte vrátim. Nie je lepší pocit, ako ráno vstať a vedieť, že nemusíte nič robiť, iba oddychovať na pláži. Ešte pred tým si dať raňajky na terase, čerstvú pomarančovú šťavu a dýchať prímorský vzduch a s príchodom večera nechať svoje nezastaviteľné myšlienky odplávať s prvým prílivom. 

V posledný deň som sa rozhodol navštíviť ešte jedno miesto. Známe z filmu Dobrý ročník (A good year). Príchod autom na toto miesto je skutočne veľkolepý. Už z príjazdovej cesty sa na strmom kopci rysuje nádherné Gordes. Byť tu je niečo ako byť znovuzrodený. Prechádzate sa po kľukatých uličkách a sledujete miestnych obchodníkov, ktorí otvárajú svoje kaviarne, reštaurácie či galérie, aby ste si mohli kúpiť dych berúce pohľadnice, sušenú levanduľu, mydlá rôznych vôní či levanduľový čaj. Ako kráčate, prechádzate okolo fontány, sadnete si, zhlboko sa nadýchnete a pozorujete ľudí. Po chvíľke rozplývania sa si dáte cappuccino s lahodnou penou a v mysli máte len jediné želanie. Ostať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?