SAN DIEGO - Perla Španielského Koloniálneho Štýlu

Autor: Martin Baran | 19.5.2015 o 19:41 | Karma článku: 4,26 | Prečítané:  830x

Napadlo vás niekedy, čo robia Češi a Slováci žijúci v Los Angeles počas voľného víkendu? Cestujú,pracujú a snívajú si svoj American Dream. Hollywood je pre nás adresou a sláva pomynuteľná a najkrajšie sa vyníma na filmovom plátne.

Pred mesiacom sa ma moja kamarátka zo Slovenska opýtala, či by som sa k nej pripojil spolu s ďalšími dvoma češkami a našou kamarátkou z Panamy na výlet do San Diega. Dievčatá, ktoré v Los Angeles pracujú ako au pair cez rôzne agentúry sú naozaj nádherným spríjemnením víkendov, kedy všetci spolu vyrážame na celý deň do Venice Beach neďaleko Santa Moniky, hrajeme spolu volejbal, užívame si nádherne kalifornské počasie, chytáme bronz skoro 365 dní v roku, na konci dňa to zapijeme lahodným cocktailom a predovšetkým si užívame každý jeden deň, ktorý nám vždy prinesie niečo nové. Tento víkend nebol výnimkou! San Diego? Tam som predsa ešte nikdy nebol (teda okrem toho, že sme týmto mestom prešli skoro pred rokom na ceste do Mexika). 

Keďže sme mali Česko-Slovensko-Panamskú zostavu (a v čase keď sme vyrazili na našu cestu, hrali Češi hokej proti Kanade), takže sme minútu po minúte sledovali celý zápas a zaznel pokus aj o spievanie Slovenskej hymny našimi českými sestrami. Ako to znelo? Prepis tohto pokusu z nášho videa je takýto: Jsou tam hromy? "Hromy blíska.... jak to je je.. řeknete mi to..Nad tatru sa blis..ka hromy bíjú. No nevím vubec! Ja znám německou," (po 5 minútach naše sestry došli k úspešnému začiatku slovenskej hymny, ktorej začiatok sa dvakrát opakuje a dospeli k zisteniu, že...) "Slováci tam jsou zaznamenani. No vidíš? My to tam nemáme. Češi nic!" No ale je treba uznať, že niektoré slová si dievčatá pamätajú. Aj snaha sa cení. "Ale nééé! Češi prohráli." Zaznelo z jednej strany. 

Po dvoch hodinách našej cesty z LA sme zaparkovali na ostrove, z ktorého sa vynímala zamračená panoráma San Diega. No, počasie sme si so sebou z LA zabudli pribaliť. Chvíľu nám aj popršalo a vtedy sme už vedeli, že volejbal si tento víkend pravdepodobne nezahráme. No nič. Otvorili sme kufor auta a vytiahli hrubé svetre a bundy! Bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ. "Co to je prosím vás? Vypadlo z úst českej sestry." Po niekoľkých selfie sme opäť nasadli do auta a vydali sa smerom Old Town San Diega. V podstate je to jedna ulica, ktorá je lemovaná len a len mexickými reštauráciami (blízkosť hranice s Mexikom je tu cítiť na každom kroku). Takúto koncentráciu mexickej kuchyne som nevidel ani v samotnom Mexiku! Nákup suvenýrov a poďme rýchlo do auta. Cestou sa nám začalo počasie pekne vyjasňovať a na naše milé prekvapenie sa už aj oteplilo a svetre sme si mohli dať dole! 

Po rýchlej obhliadke Balboa Parku a malého námestia, uprostred so sochou jazdca na koni sa z našej českej sestry vyvalil nečakaný sprievodcovský komentár: "Jsme v San Diegu a tu to vypadá jak v Praze na Václaváku!" (začali sme sa váľať smiechom). Tá socha totiž naozaj uprostred toho malého námestia pripomínala Václavák. Nádherným oblúkom, postavenýmv španielskom koloniálnom štýle sme sa dostali do krásneho nádvoria a neodolali sme vôni horúceho cappuccina, ktoré sme všetci potrebovali a po niekoľkých vtipných momentiek sme sa vydali na cestu do nášho Motelu, ktorý bol vzdialený 20 minút od centra San Diega. Ubytovanie malo dve hviezdičky a naša izba bola prevoňaná miernym oparom cigaretového dymu asi ešte z minulej noci. No čo už. Hlavne že postele boli čisté a mali sme kde zložiť hlavu a umyť sa. Päť ľudí pokope, to nie je len tak. Predovšetkým ak sa jedná o štyri single ladies a jedného ženáča! 

O 15:00 sme už mali naplánovaný príchod do La Mesa Community Center, kde sa konal Česko-Moravsko-Slovenská Folklórna akcia (a v podstate dôvod našej víkendovej cesty do San Diega). 

Našu spoločnú selfie sme si stihli spraviť hneď po nástupe do auta, ktoré šoféroval zvedavý UBER driver. Nedovolím si spomenúť, že sestra češka celý deň neprestala hovoriť o našich brindzových haluškách, o knedli, kapuste a chutnom guláši! O vodke či slovenskej borovičke ani nehovoriac. Upozorňoval som, aby nemala high expectations ale nakoniec tam bolo všetko, o čom jej mlstný jazýček celý deň sníval. A tak, ako to v Amerike býva, tak aj naše sestry dospeli k tomu, že so sebou nemajú žiadnu hotovosť, len debetku (potrebovali sme totiž zaplatiť 15$ za vstup). ATM automat, o ktorom nás informovala milá pani, ktorá vyberala vstupné a za ktorým sa naše dobrodružné české sestry vybrali, bohužiaľ, nefungoval. No na naše prekvapenie sme spojili všetky naše financie dohromady a pomohli si, ako sa na bratov a sestry z bývalého ČeskoSlovenska patrí! Netrvalo dlho a na stole nechýbal tanier s knedľami a pravým česko-moravsko-slovenským guľášikom. Za fľašu vínka sme zaplatili 10$ a rovnaká cena bola aj za polievku. Zákusky, medzi ktorými nechýbal ten náš punčový či doboška, alebo ten chutný s banánom či kokoska... no mňam. Tým organizátorom sa to teda podarilo. Uspokojili naše česko-slovensko-panamské chuťové poháriky. Sestry češky dali dole masky svojej nevinnosti a počas vystúpenia rôznych folklórnych skupín, medzi ktorými nechýbala Karička a mnohé iné, ukázali, ako sa v Čechách spoločensky oslavuje. Nech žije vodka a slovenská borovička. Najlepšia je tá domáca. Cheeers! 

Musíme uznať, že sme vďaka tejto udalosti (ktorá spojila Čechov a Slovákov žijúcich v okolí San Diega a Los Angeles) spoznali nových ľudích a po dvojitej výhre v tombole bol čas na odchod. Ale rozhodne nie na záver večera. Naše kroky ešte smerovali späť do San Diega, aby sme sa po niekoľko hodinovom vystúpení a počúvaní folklórnej hudby uvoľnili v centre mesta pri nejakej tej margaritke a tequile. Návrat na Motel o 3:30 ráno a budíček o 09:00. Na druhý deň sa diečatá vybrali do svetoznámeho Zoo v San Diegu a ja som sa rozhodol pre obhladku Balboa Parku a niekoľko fotiek, aby som pre vás, milí čitatelia, zachytil úžasnú atmosféru tohto krásneho miesta. Počasie bolo nádherné a tak sme sa na konci dňa stretli, vyrozprávali si svoje zážitky a k večeru sme vyrazili späť do Hollywoodu!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?